2 Metodika výskumu

Výskumný projekt zameraný na sexuálne obťažovanie v slovenskom akademickom prostredí čerpá zo značného množstva predchádzajúcich zahraničných výskumov i teoretických perspektív, ktoré tomuto javu v akademickom prostredí pripisujú isté špecifiká. Cieľom výskumu nebolo však len mapovanie prevalencie a venovanie pozornosti rizikovým faktorom tohto javu. Dotazníkové šetrenie sa tiež snažilo odpovedať na ďalšie otázky – napr. aké je povedomie študentov a študentiek o jave sexuálneho obťažovania, aké sú ich skúsenosti so zdôverením sa s touto skúsenosťou a reakciou zamestnancov/zamestnankýň školy. Práve inštitucionálna odpoveď i to, ako študenti a študentky vnímajú zapojenie školy do prevencie a eliminácie sexuálneho obťažovania, predstavujú zásadné poznatky, ktoré neskôr viedli ku kvalitatívnemu šetreniu v podobe hĺbkových rozhovorov a iniciácii vzdelávania, ktoré Inštitút pre výskum práce a rodiny poskytuje vedeniam fakúlt i univerzít.

2.1 Výskumná vzorka

Príprava vzorky z všeobecného súboru (populácie) začala v letných mesiacoch pred začatím zimného semestra akademického roku 2019/2020. Dáta pre vypočítanú vzorku pochádzajú zo štatistickej ročenky Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky21, ktoré v lete 2019 disponovalo štatistikami za uplynulý akademický rok 2017/2018. Na základe týchto dát – t. j. počtov študentov a študentiek denného štúdia 1. a 2. stupňa na verejných a štátnych vysokých školách – bola následne vypočítaná vzorka.

Pre spoluprácu bolo oslovených 109 fakúlt z 20 verejných vysokých škôl a 4 fakulty jednej štátnej vysokej školy (t. j. Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave). Našim pôvodným zámerom bolo do zberu zapojiť aj dve zvyšné štátne vysoké školy – Akadémiu ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika a Akadémiu policajného zboru. Obe školy však boli zo vzorky predbežne vylúčené. Dôvodom bola nie len problematická organizácia výučby na týchto vysokých školách, ale aj ich odborové zaradenie. Pre malý počet študentov v celkovej vzorke sme sa rozhodli nevytvoriť samostatnú skupinu „bezpečnostných“ odborov.

109 identifikovaných fakúlt (t. j. 105 fakúlt verejných vysokých škôl a 4 fakulty štátnej vysokej školy) sme následne roztriedili do odborových klastrov podľa odborov, ktoré sa na fakulte vyučujú. Tak sme mohli identifikovať 6 odborových klastrov na celom Slovensku22:

  • technické vedy - 16 fakúlt na západnom Slovensku, 7 fakúlt na strednom Slovensku, 6 fakúlt na východnom Slovensku.

  • prírodné vedy - 3 fakulty na západnom Slovensku, 4 fakulty na strednom Slovensku, 3 fakulty na východnom Slovensku.

  • spoločenské, ekonomické a právne vedy - 15 fakúlt na západnom Slovensku, 3 fakulty na strednom Slovensku, 4 fakulty na východnom Slovensku.

  • zdravotnícke vedy - 8 fakúlt na západnom Slovensku, 3 fakulty na strednom Slovensku, 3 fakulty na východnom Slovensku.

  • filozofické, humanitné, pedagogické a teologické vedy - 13 fakúlt na západnom Slovensku, 6 fakúlt na strednom Slovensku, 5 fakúlt na východnom Slovensku.

  • mediálne a kultúrne vedy - 6 fakúlt na západnom Slovensku, 3 fakulty na strednom Slovensku, 1 fakulta na východnom Slovensku.

Výber respondentov a respondentiek dotazníka, resp. triedy/kurzy, ktoré anketárky navštívili, bol ponechaný na vedenie fakúlt (resp. na určenú osobu, s ktorou anketárky komunikovali). Tieto osoby sme primárne žiadali o študentov a študentky vyšších ročníkov (t. j. 3 ročník a vyššie), keďže sme predpokladali, že s dlhším časom stráveným na pôde fakulty má osoba väčšiu pravdepodobnosť, že sa stretla so situáciami, na ktoré sa dotazník dopytoval. Počet respondentov a respondentiek na jednotlivých fakultách sa tak rôznil. Dotazník bol prístupný rovnako študentom ako študentkám.23

2.2 Spolupráca s fakultami a procedúra zberu dát

Oslovovanie fakúlt pre spoluprácu a následný zber dát začalo koncom augusta 2019, teda v období, kedy väčšina fakúlt už disponovala rozvrhom pre zimný semester. Výskumný tím zasielal dekanom a dekankám fakúlt email24 v mene riaditeľky Inštitútu pre výskum práce a rodiny Silvie Porubänovej. Príloha emailu zároveň obsahovala bližší popis predmetného výskumu, ktorý informoval o zámere zbierať dáta na fakulte a o procese zberu. Aby jednotlivé fakulty povolili vstup výskumného tímu na fakulty, boli vedenia fakúlt emailom podrobne informované o tomto postupe. V prílohe emailu sme zároveň kládli dôraz na informácie o anonymizácií, dobrovoľnosti participácie na výskume (fakúlt aj študentov/študentiek) a možnosti výskum kedykoľvek zanechať.

V rámci komunikácie sme vedenia fakúlt tiež vyzývali, aby nás kontaktovali emailom alebo telefonicky v prípade nezrovnalostí a ďalších otázok25. Najčastejšie otázky zo strany vedenia fakúlt smerovali k samotnému procesu zberu dát, či jeho trvaniu. V každej komunikácií boli zástupcovia a zástupkyne fakúlt uistené, že vyplnenie dotazníka trvá maximálne 30 minút. Vedeniam fakúlt bol v priebehu akademického roku 2019/2020 zaslaný opätovný email so žiadosťou o spoluprácu (posledný pred začiatkom letného semestra 2019/2020)26.

Do marca 2020 potvrdilo svoju účasť na výskume 50 zo 109 oslovených fakúlt. Práve v tomto období však musel výskumný tím prerušiť svoju činnosť priameho zberu dát na fakultách – mnohé vysoké školy ohlásili prerušenie výučby na neurčito pre pandémiu COVID-19 a preto aj výskumný tím začal pracovať v upravenom režime. Do tohto dátumu sa nám z počtu 59 zvyšných vysokých škôl v 38 prípadoch vedenie fakúlt neozvalo ani pri opätovnom kontaktovani a 18 fakúlt priamo odmietlo participovať na výskume. Jedna vysoká škola s 3 fakultami (t. j. Univerzita J. Seleyho v Komárne) síce prvotne potvrdila svoju účasť, no musela byť z výskumu vyradená, keďže výskumný tím nemohol v daných podmienkach zabezpečiť maďarskú verziu dotazníku. Z ostatných 18 fakúlt, ktoré odmietli spolupracovať, bolo 6 bez udania dôvodu, 9 s odôvodnením, že by proces zberu dát narušil výučbu na fakulte, 1 fakulta s odôvodnením, že dotazník by zaťažil študentov a študentky, a 2 fakulty s odôvodnením, že majú dostatok nástrojov pre riešenie sexuálneho obťažovania a preto nie je nutné, aby sa do prieskumu zapojili.

Zber dát na jednotlivých fakultách prebiehal od septembra 2019 približne do začiatku marca 2020. Po potvrdení, že sa fakulta zapojí do zberu dát, bola priradená anketárkam, ktoré následne oslovili prodekanov/prodekanky pre štúdium, resp. vedúcich/vedúce katedier/ústavov na jednotlivých fakultách27. Anketárky sa následne spolu s určenou osobou dohadovali na detailoch zberu dát, t. j. najčastejšie o počte zapojených študentov a študentiek, o dátume zberu dát, či o pripojení na internet. Do obdobia, kedy vysoké školy začali ohlasovať prerušenie výučby, sa anketárkam podarilo navštíviť 33 z 50 potvrdených fakúlt.

Na fakulty tak anketárky vstupovali s pomocou zástupcov a zástupkýň fakúlt. V niektorých prípadoch (ako uvádzame vyššie) bolo nutné so sebou priniesť wifi-router, aby sa respondenti a respondentky mohli pripojiť na internet. Pred administrovaním dotazníku anketárky poučili študentov a študentky o dôvodoch a zámeroch dotazníku, o podmienkach anonymizácie, či o iných stránkach technického administrovania dotazníku (t. j. dotazník je samo-administrujúci a jeho okná sa posúvajú sprava doľava, otázky nie sú povinné atď.). Ak bola v miestnosti možnosť pre študentov a študentky presadiť sa a mať tak väčšiu istotu anonymného vypĺňania dotazníka, anketárky na túto možnosť upozornili. Následne pristúpili k distribúcií jednotného linku, ktorý respondentov a respondentky dostal na dotazník online softwaru Survio. Anketárky boli prítomné počas celej doby, kedy respondenti a respondentky online dotazník vypĺňali. Na záver poďakovali a oboznámili študentov a študentky ešte raz o možnosti kontaktovať výskumný team.

2.3 Výskumný nástroj a technické stránky jeho distribúcie

Dotazník, ktorého cieľom bolo mapovať skúsenosti študentov a študentiek so sexuálnym obťažovaním na vysokých školách, ako aj ich názory, začal vznikať v roku 2019. Štruktúru tohto dotazníka s názvom “Kvalita vzťahov a skúsenosti s obťažujúcim správaním na vysokých školách” sme rozdelili do niekoľkých sekcií podľa sledovaných výskumných otázok. Tieto sekcie možno pomenovať nasledovne:

  • Prevalencia rodovo motivovaného obťažovania, nechcenej sexuálnej pozornosti a sexuálneho nátlaku.

  • Vyrovnávanie sa so situáciami (tzv. coping), dôsledky obťažovania a prístup k spravodlivosti.

  • Názory a stereotypné vnímanie sexuálneho obťažovania.

  • Právne povedomie o sexuálnom obťažovaní.

  • Biografické otázky o respondentoch a respondentkách.

Zámerom úvodnej sekcie dotazníka zameranej na prevalenciu bolo dopytovať sa na incidenciu skúseností s obťažujúcim a diskriminačným správaním na vysokých školách. Predložený dotazník sa v tomto ohľade inšpiruje výskumami sexuálneho obťažovania uskutočnenými v Českej republike28. Dotazník aplikuje modifikovaný rámec SEQ dotazníku (t.j. Sexual Experiences Questionnaire) po vzore typológie obťažovania od Fitzgerald a kolektívu (Fitzgerald & Ormerod, 1991; Fitzgerald et al., 1995). Ako uvádzame v predchádzajúcej kapitole, rámec dotazníkov SEQ stanovuje tri kategórie správania (t. j. rodovo motivované obťažovanie, nechcená sexuálna pozornosť a sexuálny nátlak), ktoré nevníma ako oddelené akty ale skôr ako kontinuum praktík (Rubin & Borgers, 1990; Holubová, 2007; Smetáčková & Pavlík, 2011; Johnson, Widnall & Benya, 2018). Cieľom takéhoto nahliadania na formy rodovej diskriminácie a obťažovania bola snaha pokryť rôzne situácie, s ktorými sa študenti a študentky stretávajú. Rozhodli sme sa v medziach tzv. stand-point theory (Sprague, 2016) poskytnúť respondentom a respondentkám priestor označiť s akými druhmi správania sa stretli. Zároveň sme sa chceli vymedziť voči jednoduchému dopytovaniu sa respondentov a respondentiek na to, či “majú skúsenosť so sexuálnym obťažovaním”. Aj iní výskumníci a výskumníčky, ktorí/é sa venovali sexuálnemu obťažovaniu narazili na to, že respondenti a respondentky vnímajú komplexné pojmy ako „sexuálne obťažovanie“ rôznymi spôsobmi29. Preto napríklad Fricker a kolektív (2003) odporúčajú tzv. behaviorálne špecifické otázky, ktoré sú podľa nich vhodnejšie ako otázky s „nálepkou“ sexuálneho obťažovania. Autorský kolektív zároveň zdôrazňuje, že tieto behaviorálne špecifické otázky majú tendenciu viesť k vyššej miere prevalencie, keďže je pre respondentov a respondentky jednoduchšie uviesť, s akým konkrétnym správaním a situáciami majú skúsenosť.

Nami predložený dotazník pracuje s 19 scenármi, ktoré boli vytvorené a roztriedené do troch skupín konania (viď Tabuľka 2.1):

Tabuľka 2.1: Zoznam foriem sexuálneho obťažovania
Položka Formulované ako ‘Stalo sa vám počas štúdia na súčasnej vysokej škole, že..’
q1 ..niekto rozprával príbehy alebo vtipy so sexuálnym podtónom (napr. na vyučovacej hodine/počas výkonu praxe/súkromne v kabinete)?
q2 ..niekto mal nemiestne sexuálne poznámky (napr. na vyučovacej hodine/počas výkonu praxe/súkromne v kabinete)?
q3 ..niekto mal útočné poznámky (napr. na vyučovacej hodine/počas výkonu praxe/súkromne v kabinete)?
q4 ..niekto mal sexistické poznámky znevažujúce mužov alebo ženy (napr. ženy sú dobré len do postele, muži premýšľajú penisom)?
q5 ..vás niekto znevýhodňoval na základe vášho pohlavia/rodu (napr. zhoršil hodnotenie, ignoroval vás, alebo zhadzoval pretože ste žena alebo muž)?
q6 ..vás niekto zvýhodňoval na základe vášho pohlavia/rodu (napr. zlepšil hodnotenie, venoval vám viac pozornosti, pretože ste muž alebo žena)?
q7 ..niekto používal (ukazoval) zjavné sexuálne materiály, aj keď sa to netýkalo výučby?
q8 ..niekto komentoval váš vzhľad (napr. hodnotil vaše telo alebo oblečenie)?
q9 ..sa niekto pokúsil diskutovať s vami o sexe, keď sa to netýkalo výučby (napr. o vašom sexuálnom živote)?
q10 ..vám niekto prejavoval neželanú sexuálnu pozornosť (napr. snaha o zblíženie)?
q11 ..vám niekto posielal nevyžiadané obrázky/fotky so sexuálnym podtónom?
q12 ..niekto na vás zízal sexuálne žiadostivo (napr. žmurkal alebo čumel)?
q13 ..sa s vami niekto pokúšal nadviazať sexuálny vzťah napriek tomu, že ste túto osobu odmietali?
q14 ..niekto opakoval žiadosti o stretnutie napriek predchádzajúcemu odmietnutiu (napr. žiadosti o drink/večeru)?
q15 ..sa vás niekto dotýkal spôsobom, ktorý vo vás vyvolával nepríjemné pocity (napr. dal vám ruku cez plece, potľapkal vás po ramene, zadku)?
q16 ..sa vás niekto pokúsil sexuálne dotýkať alebo hladiť (napr. hladenie krku, zadku)?
q17 ..vám niekto naznačoval výhody za sexuálne zblíženie?
q18 ..vám niekto naznačoval ohrozenie, ak sa s tou osobou sexuálne nezblížite (napr. spomenul, že skúškové obdobie nemusí dopadnúť dobre)?
q19 ..niekto vyvolával dojem, že sa mu/jej musíte sexuálne podriadiť, ak chcete, aby sa s vami dobre zaobchádzalo (napr. vyžadoval sexuálne zblíženie za úspešné absolvovanie skúšky)?
q20 ..ste zažili následky v prípade, ak ste sa niekomu odmietli sexuálne podriadiť?
Note:
Farby vyznačujú príslušnosť k všeobecnej forme (resp. klastru) sexuálneho obťažovania. Žltá = formy rodovo motivovaného obťažovania; modrá = formy neželanej sexuálnej pozornosti; sivá = formy sexuálneho nátlaku.

Keďže sme vychádzali z rámca SEQ, pracovali sme s anglickou verziou dotazníku, ktorú bolo nutné preložiť do slovenčiny. Aby sme sa uistili, že respondenti a respondentky si budú situácie, ktoré opisujeme, vykladať rovnako, využili sme možnosť pilotného testovania dotazníku a kognitívnych rozhovorov (Vohlídalová, 2009; Popper, 2019) na dvoch bratislavských fakultách verejných vysokých škôl. Ako je zjavné z Tabuľky 2.1, na základe pilotného testovania dotazníku sme sa rozhodli pri niektorých scenároch uviesť príklady.

Na ich skúsenosti sme sa dopytovali len študentov a študentiek denného štúdia na vysokých školách v akademickom roku 2019/2020. Dopytovali sme sa na všetky skúsenosti, ktoré zažili na svojej “súčasnej vysokej škole”30. Respondenti a respondentky pri každej odpovedi uvádzali ako často mali skúsenosť s takouto situáciou na škále: “nikdy sa mi to nestalo”, “stalo sa mi to raz”, a “stalo sa mi to opätovane”. Pri každej situácii zároveň mali možnosť poskytnúť niekoľko odpovedí na otázku “Kto sa k vám takto správal”: študent, študentka, učiteľ, učiteľka, iný zamestnanec univerzity, iná zamesknankyňa univerzity, iné (možnosť otvorenej odpovede)31. V medziach štruktúr akademického života, t. j. nie len na hodinách a počas výuky, nás teda zaujímali aj situácie, ktoré študenti a študentky zažili vo vzťahu so svojimi spolužiakmi/čkami. Našim zámerom bolo pokryť vysokoškolské prostredie ako také a nevylučovať správanie, ktoré sa deje medzi študentmi/študentkami navzájom. Vysoká škola je inštitúciou, ktorá nie je prítomná v životoch mladých ľudí len ako miesto, kam sa chodia učiť. Je to tiež aj miesto, ktoré komplexne rámcuje ich každodenné vzťahy a sociálne interakcie.

Aby sme pokryli rôzne prostredia, ktoré spadajú pod akademické štruktúry, respondenti a respondentky si mohli na otázku “Kde k tomuto prejavu správania došlo, resp. dochádzalo najčastejšie” vybrať z niekoľkých možností: V online priestore (napr. sociálne siete, správy), na škole počas vyučovania/skúšky (osobne), na škole mimo vyučovania (počas prestávky), na internáte, v laboratóriách vysokej školy/v ateliéroch, počas výkonu akademickej praxe, iné (možnosť otvorenej odpovede), neviem odpovedať32. Keďže online priestor považujeme za priestor, v ktorom je možná interakcia a komunikácia, zahrnuli sme oproti predchádzajúcim výskumom aj túto možnosť.

Nasledujúca časť dotazníku sa venovala dôsledkom rodového obťažovania, nechcenej sexuálnej pozornosti a sexuálneho nátlaku a vyrovnávaniu sa s týmito situáciami. V tejto časti sme sa respondentov a respondentiek najprv dopytovali na dôsledky, ktoré pociťovali po skúsenosti s “najzávažnejším prejavom obťažujúceho správania”. Čerpali sme z predchádzajúcich výskumov, ktoré u osôb so skúsenosťou so sexuálnym obťažovaním poukazovali na príznaky vnútorných mechanizmov vyrovnávania sa. Ďalšia sada výskumných zistení, z ktorých sme čerpali, poukazovala na následky obťažovania na psychické a fyzické zdravie (Holubová, 2007; Smetáčková, Pavlík & Kolářová, 2009; Vohlídalová, 2015; Johnson, Widnall & Benya, 2018).

Následne sme sa dopytovali, komu sa študenti a študentky so skúsenosťou s týmto obťažujúcim správaním zverili. Našim záujmom bolo dozvedieť sa či respondenti a respondentky svoju skúsenosť komunikovali niekomu zo svojho okolia, ale aj autoritám alebo orgánom činným v trestnom konaní. Respondentov a respondentiek, ktoré uviedli, že sa nikomu so svojou skúsenosťou nezverili, sme so dopytovali na dôvod.

Nakoľko nás zaujímajú špecifiká vysokoškolského prostredia, v ktorom sa respondenti a respondentky pohybujú, dotazník sa ďalej respondentov a respondentiek pýtal na to, či vo vzťahu k niektorému z prejavov obťažujúceho správania, ktoré zažili, bolo niekedy na ich fakulte/univerzite spustené oficiálne šetrenie. V tomto ohľade nás tiež zaujímalo či v dôsledku zverejnenia sťažnosti zažili zo strany fakulty/univerzity nejaké konanie33, ktoré by mohlo ovplyvniť ich kvalitu života (Johnson, Widnall & Benya, 2018). Na akademické prostredie sme sa v tejto časti pozerali komplexne a spytovali sme sa respondentov a respondentiek nie len na intervencie, ktoré mohli zažiť zo strany vedenia školy alebo vyučujúcich, ale aj na sociálne sankcie, ktoré mohli zažiť od iných študentov a študentiek (napr. spolužiakov a spolužiačok) (Hewitt Loy & Stewart, 1984; O’Donohue, Downs & Yeater 1998; Smetáčková, Pavlík & Kolářová, 2009; Smetáčková & Pavlík, 2012).

Ďalšia sekcia dotazníka bola zameraná na vnímanie sexuálneho obťažovania a stereotypné názory v témach sexuálneho obťažovania a rodovej diskriminácie. Táto časť dotazníka sa mala zamerať na názory študentov a študentiek v témach rovnosti mužov a žien, spytovala sa na stereotypné predstavy o sexuálnom násilí a obťažovaní (Benedict, 1994; Berdahl, 2007 ; Kolářová, Smetáčková & Pavlík, 2011). V tejto časti dotazníka sme sa najprv dopytovali na 19 scenárov, ktoré boli respondentom a respondentkám prezentované v úvode dotazníka. Výskum v Českej republike i v Spojených štátoch Amerických napríklad potvrdil predpoklad, že zo všetkých prezentovaných scenárov budú respondentky a respondenti vyhodnocovať ako sexuálne obťažovanie len to obťažovanie, ktoré sa spája s násilím alebo nátlakom a nie nevyhnutne akty, ktoré sa týkajú rodovej diskriminácie (Smetáčková & Pavlík, 2011; Smetáčková & Pavlík, 2012; Johnson, Widnall & Benya, 2018). Túto časť sme limitovali na 19 scenárov skúseností výhradne od učiteľov/učiteliek (resp. iných zamestnancov/zamestnankýň vysokeje školy), keďže predchádzajúce výskumi poukázali práve na to, že hierarchický vzťah medzi študentom/študentkou a učiteľom/učiteľkou bude zásadným faktorom posudzovania takéhoto konania (Fitzgerald & Ormerod, 1991; Smetáčková & Pavlík, 2011; Lovaš & Vasková, 2014).

Časť venovaná otázkam o povahe sexuálneho obťažovania, jeho obetiach a páchateľoch sledovala dve línie. Na jednej strane sme zahrnuli otázky o vnímaní mužských a ženských rodových rolí. Tie vychádzali z diskurzívneho rámca ženskej rodovej role ako inherentne submisívnej, pasívnej a bojazlivej, a mužskej rodovej role ako inherentne dobrodružnej, oportunistickej a agresívnej (Jensen & Gutek, 1982). Doterajší výskum v oblasti sexuálneho obťažovania a násilia tiež poukazuje na to, že muži i ženy posudzujú závažnosť a podstatu sexuálneho obťažovania podľa toho, ako veľmi sa stotožňujú so stereotypnými rodovými rolami34 (Hewitt Loy & Stewart, 1984). Na druhej strane sme preto respondentov a respondentky vyzvali aby sa vyjadrili k tvrdeniam, ktoré bagatelizovali i legitimizovali sexuálne násilie a vyviňovali páchateľov sexuálneho obťažovania.

Poslednou špecializovanou sekciou otázok pre respondentov a respondentky kvanitatívneho zberu dát boli otázky o ich právnom povedomí a o domáhaní sa spravodlivosti. Predchádzajúce výskumy poukazovali na nedostatok povedomia študentov a študentiek o nástrojoch domáhaní sa spravodlivosti. Naším zámerom bolo preto zacieliť pozornosť na právne normy, ktoré definujú diskrimináciu, a na vysoké školy ako adresáta antidiskriminačného zákona s povinnosťou predchádzať sexuálnemu obťažovaniu a teda potenciálne aj vzdelávať ľudí prítomných vo svojom prostredí. V tejto časti sme sa tiež zaujímali o to, či fakulta/vysoká škola poskytla študentom a študentkám ako adresát antidiskriminačného zákona dostatok informácií o sexuálnom obťažovaní na vysokej škole.

Záverom sa dotazník respondentov a respondentiek dopytoval na konvenčné biografické otázky. Išlo napríklad aj o minoritný status respondentov a respondentiek (t. j. napr. transrodová identita, sexuálna orientácia, imigrantský status, etnicita či zdravotné znevýhodnenie). Vychádzali sme totiž z predpokladu, že práve zraniteľný status študentov a študentiek môže viesť ku ich zvýšenej viktimizácií (Vohlídalová, 2009; Johnson, Widnall & Benya, 2018).

Na záver dotazníku mali respondenti a respondentky možnosť zanechať kontakt ak by mali záujem podeliť sa o svoju skúsenosť v rámci výskumných hĺbkových rozhovorovV tejto záverečnej časti dotazník vysvetľoval závažnosť sexuálneho obťažovania v prostredí vysokých škôl a zároveň ponúkal respondentom a respondentkám kontakt na výskumný team ak by mali záujem o ďalšie informácie.

Posledným bodom dotazníku bola možnosť softwaru Survio presmerovať respondentov a respondentky na online link, na ktorom projekt Inštitútu pre výskum práce a rodiny poskytuje pomoc v prípadoch sexuálneho obťažovania a rodovej diskriminácie. Považovali sme za etickú povinnosť poskytnúť komukoľvek kto vypĺňa dotazník ďalšie informácie a rady ako situáciu sexuálneho obťažovania riešiť. Respondenti a respondentky sa tak po odoslaní dotazníku dostali do sekcie “Pomoc a poradenstvo” portálu totojerovnost.eu35. Súčasťou tohto odkazu sú informácie o tom ako sa prejavuje rodová diskriminácia a sexuálne obťažovanie, a o tom, ako sa pred takýmto konaním chrániť a ako voči nemu namietať. Na stránke je zároveň dostupný anonymný online formulár, na ktorom návštevníci a návštevníčky môžu získať poradenstvo. Možnosť poskytovať informácie a poradenstvo bola pre výskumný projekt a jeho tím kľúčová. Získavanie informácií od našich komunikačných partnerov a partneriek považujeme len za jednu stranu výskumného procesu, ktorý musí byť tiež doplnený obojstrannou komunikáciou, kedy výskumný tím poskytuje svojim respondentom a respondentkám posilnenie a pomoc, ktorú vo svojej situácií možno potrebujú36.

2.3.1 Kľúčové otázky pri tvorbe dotazníka – etika a dostupnosť

Značná časť debát pri zostavovaní dotazníku spočívala na otázkach o povinnosti zodpovedať otázky alebo možnosti ich preskočiť. Rozhodli sme sa, že našich respondentov a respondentky nebudeme nútiť na otázky odpovedať a ponecháme im možnosť sa rozhodnúť aké informácie nám zdelia.

Už od počiatku bolo našim zámerom zabezpečiť čo najväčšiu anonymizáciu dát našich respondentov a respondentiek, preto sa otázky sústredili iba na nevyhnutné biografické údaje. V závere prípravy dotazníku sme sa zároveň rozhodli nedopytovať sa na konkrétnu fakultu/vysokú školu, na ktorej študujú. Predpokladali sme tiež, že možnosť poskytnúť anonymitu samotnej fakulte by vedenia fakúlt naklonili k spolupráci s nami.

Znenie dotazníku bolo pilotne testované na menších skupinách na dvoch fakultách bratislavských verejných vysokých škôl. Zámerom pilotného testovania a následného skupinového kognitívneho rozhovoru (Popper, 2019) bolo zistiť, či študenti a študentky rozumejú jednotlivým otázkam37. Podľa pilotného testovania dotazníku trvalo našim respondentom a respondentkám vyplnenie dotazníku do 30 minút.

V súlade s procesmi verejného obstarávania sme zvolil pre administrovanie dotazníku online software Survio. Pre rozsah tohto dotazníku s vetvením sme sa rozhodli dotazník administrovať v online podobe. Zámerom bolo sprístupniť respondentom a respondentkám ľahko administrujúci dotazník, ktorý si môžu prehliadať na svojich smartfónoch alebo laptopoch. Práve týmto spôsobom sme sa chceli vyhnúť možnosti vypĺňať dotazník len v “počítačových miestnostiach” fakúlt. Práve možnosť pripojiť sa na link dotazníku pre desiatky respondentov a respondentiek naraz sme považovali aj za možnosť, ktorá by im zabezpečila najväčší komfort a anonymitu pri vypĺňaní dotazníku.

Výzvou však zostávalo pripojenie na internet na jednotlivých fakultách. Niektoré z fakúlt disponovali svojou vlastnou sieťou, na ktorú mali študenti a študentky kedykoľvek prístup. Iné fakulty sa spoliehali na pripojenie celosvetovej siete Eduroam - avšak nie všetci študenti a študentky majú k tejto službe prístup (resp. poznajú svoje konto a heslo). Niektorí študenti a študentky sa spytovali, či môžu počas vypĺňania používať svoje vlastné mobilné dáta. S cieľom zabezpečiť situáciu, kedy nie sú dostupné žiadne alternatívy na fakulte, sme zadovážili prenosný wifi router, ktorý anketárky nosili so sebou v prípade potreby, a na ktorý sa naraz mohlo pripojiť do 50 ľudí38.

2.4 Analýza dát

2.4.1 Skríning dát

Prvým krokom analýzy dát bol ich skríning. Cieľom skríningu dát bolo (1) skúmanie distribučných charakteristík, (2) minimálnych a maximálnych hodnôt všetkých meraných premenných, (3) skúmanie miery chýbajúcich dát a (4) identifikácia nemožných hodnôt. Vzhľadom na charakter dát nebola realizovaná imputácia chýbajúcich dát, ani žiadne nelineárne transformácie dát.

2.4.2 Identifikácia nedbanlivých participantov

V ďalšom kroku bolo cieľom identifikovať pravdepodobne nedbanlivých participantov. Konkrétne, z výberového súboru boli vylúčení participanti, ktorí spĺňali aspoň jedno z nasledujúcich (pomerne konzervatívnych) kritérií: (1) dokončili dotazník za menej než 3 minúty, (2) v primárnych otázkach o formách sexuálneho obťažovania vyplnili menej než 10% položiek, (3) ak ich odpovede na postojové otázky vykazovali nulovú intra-individuálnu variabilitu (všetky odpovede boli identické), (4) vykazovali vo vzťahu k referenčnej skupine ostatných participantov signifikantne nepravdepodobnú multivariátnu distribúciu odpovedí indikujúcu náhodné označovanie odpovedí (detekované metódou Mahalanobisových vzdialeností), alebo (5) uvádzali zjavne neseriózne alebo vulgárne odpovede v otvorených otázkach. Je možné predpokladať, že touto procedúrou bol konzervatívnym spôsobom redukovaný počet participantov uvádzajúcich systematicky nedbanlivé odpovede, ktoré majú vo väčšom množstve potenciál skresliť výsledky.

2.4.3 Aplikácia výberových váh

Keďže ambíciou aktuálneho výskumu bolo produkovať národne reprezentatívne dáta a inferencie, následne boli vypočítané výberové váhy (sampling weights) s cieľom “zreprezentatívniť” výberový súbor vzhľadom na dve dostupné charakteristiky, a to (1) odbor štúdia a (2) región Slovenska. Výberové váhy boli normalizované tak, aby sa suma vážených počtov rovnala sume nevážených počtov. Na výpočet váh boli použité údaje zo štatistickej ročenky Centra vedecko-technických informácií SR o populačných počtoch študentov v jednotlivých odboroch.39 Napríklad, ak boli v aktuálnej vzorke študenti istého odboru v istom regióne zastúpení nadmerne (vzhľadom k populačným proporciám), v analýzach im bola priradená proporčne nižšia váha a naopak40. S výnimkou popisu charakteristík vzorky v Sekcii 3.1 (kde sú uvedené nevážené údaje), všetky ďalšie uvedené proporcie a štatistické testy (od začiatku Sekcie 3.2) zohľadňujú tieto výberové váhy.

2.4.4 Bayesiánske metódy

Popri tradičných frekventistických modeloch bola každá hypotézy testovaná aj za pomoci relevantných Bayesiánskych metód. Totiž, v obdobných prevalenčných štúdiách je bežné testovať veľké množstvá asociácií. Bez zodpovedajúcej úpravy hladiny štatistickej významnosti \(\alpha\) však takéto testovanie často vedie k značnej inflácii miery chyby I. typu. Adekvátna korekcia hladiny \(\alpha\) naprieč veľkým množstvom testoch41 však redukuje štatistickú silu (pravdepodobnosť, že istý hypotetický efekt bude detekovaný, ak existuje), a to najmä ak hypotézy sú testované na menších subsetoch dát. Po druhé, klasický frekventistický prístup k testovaniu nulovej hypotézy bez dodatočných štatistických procedúr (ako napr. testy ekvivalencie) nedokáže poskytnúť podporu pre nulovú hypotétu42. Po tretie, p-hodnoty nie sú adekvátnym indikátorom miery empirických dôkazov v prospech alebo neprospech istej hypotézy a ak sú aj takto vnímané, tak zvyknú nadhodnocovať mieru dôkazov proti nulovej hypotéze (Wagenmakers, 2007). Práve vo veľkých prevalenčných štúdiách, ktoré majú pomerne pomerne vysokú senzitivitu na detekciu aj substantívne triviálnych efektov je tak pomerne častým javom, že štatisticky signifikantný efekt (najmä ak je p-hodnota blízka hladine .05) v skutočnosti predstavuje dôkaz v prospech nulovej hypotézy. Práve z týchto dôvodov, množstvo prevalenčných štúdií uvádza pomerne málo informatívne miery evidencie (napr. p < .001 aj pre substantívne zanedbateľné efekty). V prípade nesignifikancie (neschopnosti zamietnuť nulovú hypotézu) tak ostáva nejasné, či je daný výsledok dôsledkom nedostatočnej štatistickej sily na detekciu populačného efektu alebo skutočnou absenciou relevantného efektu. Práve týmto nedostatkom frekventistického prístupu sa je možné vyhnúť použitím Bayesiánskych metód. Každý test hypotézy je tak vo výsledkoch sprevádzaný tzv. Bayesovym faktorom (BF). Bayesov faktor je mierou množstva empirických dôkazov, pričom je definovaný ako pomer dvoch podmienených pravdepodobností viazaných na alternatívnu a nulovú hypotézu, za predpokladu platnosti pozorovaných dát. Reprezentuje mieru, do akej pozorované dáta dokážu zvýšiť alebo znížiť mieru nášho presvedčenia o relatívnych šanciach oboch súperiacich hypotéz (Jeffreys, 1961). Touto svojou charakteristikou, Bayesov faktor reflektuje relatívnu hodnovernosť teórie postulujúcej existenciu efektu naproti teórii o jeho absencii, v zmysle ich prediktívnej presnosti. Tzv. BF10 tak vyjadruje mieru dôkazov v prospech alternatívnej hypotézy (existencia efektu), BF01 na druhej strane reflektuje mieru dôkazov v prospech nulovej hypotézy (absencia efektu). Napríklad BF10 = 2.55 tak znamená, že je 2.55 krát pravdepodobnejšie, že pozorovaný pomer rizík je reálny systematický efekt, zatiaľ čo BF01 = 7.93 znamená takmer 8x vačšiu pravdepodobnosť, že v populácii neexistuje rozdiel v riziku danej formy sexuálneho obťažovania. Ako relatívne dostatočnú mieru empirických dôkazov sme považovali hodnotu Bayesovho faktora rovnú 10.

Pre testy nezávislostí pozorovaných frekvencií kategorických premenných boli použité Gunel-Dickey default Bayesove factory pre kontingenčné tabuľky s predpokladom Poisson vzorkovacieho plánu (Gunel & Dickey, 1974; Jamil et al., 2016).43 Výpočet Bayesových faktorov pri logistickej regresii bol realizovaný prostredníctvom model selection prístupu založenom na informačných kritériách, konkrétne bola využitá BIC aproximácia (Wagenmakers, 2007), ktorá implicitne predpokladá jednotkovú informačnú prior distribúciu. Pre všetky ostatné formy regresných modelov sme volili pomerne konzervatívnu apriórnu distribúciu so šírkou (tzv. r scale) o hodnote \(\sqrt(2)/4\), so stredom na hodnote 0.

2.4.5 Základné analytické rámce

Prevalencia sexuálneho obťažovania bola analyzovaná separátne pre individuálnych 20 foriem ako aj pre ich zoskupenia v podobe klastrov rodovo motivované obťažovanie (formy 1-8), neželaná sexuálna pozornosť (formy 9-16) a sexuálny nátlak (formy 17-20), a to celkovo a podĺa pohlavia. Participant bol považovaný za obeť danej individuálnej formy ak ju zažil aspoň raz. Zároveň bol považovaný za obeť klasta obťažujúceho správania, ak bol obeťou aspoň jednej individuálnej formy spadajúcej pod daný klaster. Nad rámec populačných odhadov prevalencií jednotlivých foriem sexuálneho obťažovania boli skúmané viaceré rizikové faktory a koreláty výskytu sexuálneho obťažovania vo všeobecnosti. V závislosti od charakteru vstupných premenných a samotnej výskumnej otázky, vecné hypotézy boli väčšinou adresované odhadom relatívneho rizika, porovnávaním priemerov skupín (ANOVA, ANCOVA), resp. zodpovedajúcou formou regresnej analýzy (korelácie, lineárne či logistické modely). Testy relatívneho rizika (risk ratio) boli realizované metódou maximálnej vierohodnosti (Waldov test), s asociovanými bootstrap intervalmi spoľahlivosti (založené na \(10^6\) bootstrap replikátoch) a p-hodnotami vypočítanými mid-p metódou (Rothman & Greenland, 1998, s. 251). ANOVA modely s viacerými prediktormi boli kalkulované pomocou sumy štvorcov III. typu. Pri každom regresnom modeli je uvedená štandardizovaná veľkosť efektu, vyjadrená v jednotkách smerodajnej odchýlky, tzv. Cohenovo d.44 Cohenovo d bolo v každom modeli vypočítané na základe hodnoty t štatistiky a asociovaných stupňov voľnosti ako \(d = t*\sqrt{2/(df+k+1)}\).

Vzhľadom na objem analýz, resp. počet testovaných hypotéz, sú v tejto správe uvádzané iba základné dáta k realizovaným testom. Plné analytické výstupy všetkých realizovaných analýz sú dostupné projektovej GitHub stránke. Zároveň je na danom linku možné nájsť kompletný R kód analýz, vrátane kódu tohto reportu, ktorý je generovaný s využitím jazyka Rmarkdown.

2.4.6 Redukcie kategórií

Z dôvodu nízkej početnosti v niektorých kategoriách kategorických premenných boli pre účely prezentovania dát a testovania hypotéz nasledujúce premenné redukované nasledujúco (indikované v hranatých zátvorkách): rod [žena, muž], minorita [áno/nie], vierovyznanie [veriaci, neveriaci], sexuálna orientácia [heterosexuál/ka, non-heterosexuál/ka].

2.4.7 Software

Všetky analýzy boli realizované v R, verzii 4.0.3. s využitím nasledujúcich balíkov: tidyverse (Wickham et al., 2019), epitools (Aragón, 2012), BayesFactor (Morey & Rouder, 2015), psych (Revelle, 2020), car (Fox & Weisberg, 2011), plotly (Sievert, 2020), survey (Lumley, 2010), sjstats (Lüdecke, 2020), questionr (Barnier, Briatte, & Larmarange, 2020), careless (Yentes & Wilhelm, 2018) a data.table (Dowle & Srinivasan, 2020). Všetky grafy využívajú color-blind-friendly paletu farieb.

  1. Dostupné na: https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/↩︎

  2. Pri niektorých fakultách bolo problematické zaradenie len do jedného odborového klastru. Išlo hlavne o fakulty, ktoré kombinovali napr. prírodné a humanitné vedy. Takéto zriedkavé prípady však boli predbežne pre potreby tvorby vzorky zatriedené do jedného klastru podľa toho, aké vedy na fakulte prevažovali. Triedenie fakúlt do odborových klastrov zároveň prebiehalo konsenzuálne medzi členmi a členkami výskumného tímu.↩︎

  3. Už Rubin a Borgers (1990) varovali pred dotazníkmi skúseností s obťažovaním, ktoré by sa zameriavali len na ženskú populáciu.↩︎

  4. Email bol primárne adresovaný dekanom a dekankám fakúlt, do kópie sme však vždy pridávali aj designovaných prodekanov a prodekanky fakúlt.↩︎

  5. Niektoré fakulty využili možnosť informovať sa o procese zberu dát telefonickou cestou alebo emailom. Niekoľko fakúlt zároveň požiadalo o možnosť stretnúť sa s členmi/členkami výskumného tímu ešte pred zahájením distribúcie dotazníkov. Práve možnosť vysvetliť zámer výskumu osobne či telefonicky a diskutovať o možnostiach na fakulte vnímame ako pozitívny faktor, ktorý mnohé fakulty presvedčil k zapojeniu sa do výskumu.↩︎

  6. Túto primárnu komunikáciu s vedeniami fakúlt mala na starosti jedna z členiek výskumného tímu.↩︎

  7. Pre komunikáciu boli zvolené primárne prodekanky a prodekani pre štúdium práve pre ich znalosť rozvrhu a pedagogickej činnosti na jednotlivých fakultách.↩︎

  8. Ide konkrétne o dva výskumy zamerané na sexuálne obťažovanie vo vysokoškolskom prostredí, ktoré prebehli v rokoch 2008 - 2009 na Fakulte humanitných štúdií univerzity Karlovej v Prahe a výskum Sociologického ústavu Akadémie vied Českej republiky (Smetáčková & Pavlík, 2011).↩︎

  9. Smetáčková a Pavlík (2011) uvádzajú, že sa prevalencia sexuálneho obťažovania rôzni a výskyt môže variovať od 5% po 80%. Autor a autorka tejto štúdie poukazujú na to, že približne 75 % respondentov a respondentiek z ich vzorky zažilo správanie objektívne definovateľné podľa antidiskirminačného práva ako sexuálne obťažovanie.↩︎

  10. Vychádzali sme tiež z predpokladu, že študenti a študentky mohli v posledných rokoch navštevovať (alebo zároveň navštevujú) viac ako jednu vysokú školu.↩︎

  11. Každý scenár bol naformulovaný tak, aby respondenti a respondentky mohli uviesť, či bola páchateľkou žena alebo muž.↩︎

  12. Dopytovať sa na prostredie, v ktorom k nežiadúcemu konaniu došlo dáva zmysel práve s ohľadom na hierarchizované a formálne vzťahy medzi vyučujúcimi a študentmi/študentkami. Ako píšu Smetáčková, Pavlík a Kolářová (2009), na akciách mimo školu rastie počet situácií, kedy sa osoby môžu stretávať neformálne a tiež sa aj neformálne baviť. Takéto prostredie predstavuje hybridný priestor, v ktorom môžu študenti a študentky pociťovať neistotu práve pre zmenu režimu a vzťahov, ktorú toto prostredie vyvoláva.↩︎

  13. T. j. za pozitívne reakcie fakulty/univerzity považujeme: vaša škola sa vám ospravedlnila, vaša skola vám zaplatila kompenzáciu za obťažovanie, obťažovanie prestalo, obťažovateľa prepustili z pracovného pomeru, kompetentná osoba z vedenia školy poskytla svedectvo orgánom činným v trestnom konaní, dostali ste pozitívnu spätnú väzbu na sťažnosť. Za negatívne reakcie školy voči respondentovi čí respondentke považujeme: Boli ste preradený/á do iného študijného programu/odboru/študijnej skupiny, odišli ste zo školy, dostali ste napomenutie, zažili ste negatívne dôsledky, zhoršilo sa vaše hodnotenie v rámci kurzov/predmetov/skúšok, boli ste vylúčený/á z kolektívu, boli ste ohováraný/á, boli ste označený/á za problémového/problémovú.↩︎

  14. Pre výsledky výskumu bolo zásadné spytovať sa na to, do akej miery sú respondenti a respondentky stotožnené s rodovo stereotypnými predstavami o sexuálnom obťažovaní. V tomto ohľade výskum poukazuje na to, že rozdiely vo vnímaní medzi mužmi a ženami nemusia byť markantné (Hlávka, 2014).↩︎

  15. Dostupné na: https://www.totojerovnost.eu/index.php/pomoc-a-poradenstvo/↩︎

  16. Takýto posilňujúci a angažovaný spôsob komunikovania s komunikačnými partnermi a partnerkami považujeme za povinnosť v medziach kritickej feministickej epistemológie spoločenskovedného výskumu (Sprague, 2016).↩︎

  17. Pre potreby pilotného testovania sme zvolili tzv. retrospektívny prístup, kedy má participant a participantka možnosť zapisovať si poznámky počas prechádzania dotazníkom a svoje výhrady a otázky môže zreflektovať pred dotazovateľkami/dotazovateľmi až na záver. Tento postup bol na jednej strane zvolený hlavne pre potreby respondentov a respondentiek, ktoré by považovali “súbežný proces” za príliš náročný (Popper, 2019), na druhej strane dotazník bol príliš dlhý, rozvetvený a dotazoval sa na citlivé informácie, preto nebolo možné zvoliť súbežný postup so všetkými respondentmi a respondentkami.↩︎

  18. V prípade, že sa jednalo o fakultu, kde nebol inak zabezpečený prístup na internet, distribuovala anketárka pred začatím vypĺňania dotazníku názov siete a heslo, s ktorými sa študenti a študentky mohli pripojiť.↩︎

  19. Boli zohľadňované v danom čase najaktuálnejšie dostupné dáta za akademický rok 2017/2018↩︎

  20. Maximálna možná váha študenta bola pritom limitovaná v rozmedzí 1/3 a 3.↩︎

  21. Už len samotné stanovenie, ktoré testy hypotéz tvoria “rodinu testov” je v obdobných prípadoch problematické.↩︎

  22. Napríklad neexistencia rozdielu v prevalencii naprieč rôznymi úrovňami demografickej premennej. Jedinou korektnou frekventistickou interpretáciou je nemožnosť zamietnutia nulovej hypotézy.↩︎

  23. Tento sampling plán predpokladá náhodnosť a teda nezávislosť všetkých buniek kontingenčnej tabuľky a jednotkovú apriórnu distribúciu (prior concentration = 1), ktorá reflektuje identickú pravdepodobnosť všetkých hodnôt.↩︎

  24. Cohenovo d sme volili z dôvodu, že vo väčšej miere boli analyzované kategorické prediktory, kde regresný koeficient vyjadruje rozdiel v priemeroch skupín, no tento typ veľkosti efektu pre zjednodušenie uvádzame aj v prípade analýzy prediktorov spojitej povahy.↩︎