Záver

Výskum uskutočnený Inštitútom pre výskum práce a rodiny v akademickom roku 2019/2020 je zatiaľ jedinou kvantitatívnou a reprezentatívnou sondou do skúseností študentov a študentiek s obťažujúcim správaním na slovenských vysokých školách. S ohľadom na predchádzajúce zahraničné prevalenčné výskumy registrujeme vyšší podiel skúseností s prejavmi rodovo motivovaného obťažovania. Jedná sa prevažne o skúsenosti v rovesníckych kolektívoch. Avšak samotné skúsenosti s obťažujúcim správaním od vyučujúcich by školami nemali byť prehliadané. Sú to práve vyučujúci a vyučujúce, kto má mať na zreteli etiku a princíp nediskriminácie v akademickom prostredí, no zároveň aj disponuje značnou autoritou a mocou v týchto kolektívoch.

Ak do istej miery možno hovoriť o prekvapujúcich výsledkoch, potom sú nimi neexistujúce rozdiely na základe pohlavia/rodu. Muži študenti a ženy študentky vykazujú približne rovnaké skúsenosti i názory. Samotný výberový súbor je prekvapivo homogénny (s ohľadom na vek, vierovyznanie i menšinový status), preto badáme len zriedkavé rozdiely u študentov a študentiek z vybraných komunít/identít – ako napr. pri sexuálnej orientácii. Zásadné je pre nás aj pomerne silné právne povedomie a scitlivenie študentov a študentiek na tému sexuálneho obťažovania. Sexuálne obťažovanie je medzi nimi rozpoznávané ako problém, ktorý by mali školy riešiť. Z dát, ktoré sme získali, však vyplýva, že sa to deje zriedkavo, čo môže vyplývať zo zriedkavého komunikovania problému zamestnancom/zamestnankyniam školy.

Prirodzeným nasledovaním tohto kvanitatívneho výskumu je kvalitatívne uchopenie problematiky v podobe hĺbkových kognitívnych a naratívnych rozhovorov, ktoré sme následne uskutočnili so študentkami (prihlásili sa len ženy) so skúsenosťou s obťažovaním. Výskum sa totiž v minimálnej miere venoval procesom vysporiadavania sa so situáciou a organizačnej štruktúre či klíme, v ktorej sa obťažovanie odohralo. Tieto otázky budú ďalej súčasťou analýzy spomínaných rozhovorov.